• História školy

        • O vývoji školy v Kukovej z najstarších čias sa zachovalo veľmi málo prameňov.

          Vojnovými  udalosťami bola pôvodná kronika zničená. Nepodarilo sa zistiť minulosť starej drevenej školy. Len starí ľudia sa ešte pamätajú na drevenú školu, ktorá stala na tom istom mieste kde stojí bývala evanjelická a. v. ľudová škola, ktorá bola postavená v roku 1904.

          Posledným cirkevným učiteľom bol  N. Korda.

          v roku 1939 sa stala obecnou. Na tejto škole pôsobil Pavol Surový a Alžbeta Beniačová.

          Škola bola v zlom stave. Cez vojnu v nej bývali vojaci  z okolia Svidníka.

          1. septembra 1946 bol vymenovaný nový učiteľ Adolf Slávik.

           

          Školu navštevovalo 92 žiakov. Učil jeden učiteľ,

          v  jednej triede a vyučovanie bolo striedavé.

          V decembri 1946 bola pridelená výpomocná sila Irena Tahy, učila druhu triedu. 24. mája 1947 vystúpila zo školskej služby. Potom učil iba jeden učiteľ.

          V šk. r.1947/48 riaditeľ  Adolf Slávik

          V šk. r.1948/49 riaditeľ  Jozef Marko       
                                    učiteľka Mária Podhajecká

          V šk.r. 1949/50 riaditeľ  Michal Molitoris

          V šk.r. 1950/51 riaditeľ  Jozef Marko

          V šk. r.1951/52 riaditeľ  Emil Sciranka

          V šk.r. 1952/53 riaditeľ  Ján Guľa

                  r.  1952/53 učiteľ    Štefan Sivák 

                  r. 1954      učiteľka  Anna Guľová

                  r. 1955      učiteľ      Štefan Kujan

           Od šk.r. 1955/56 - 1960/61 učia manželia Guľovci

                 r. 1961 škola je trojtriedna prichádza učiť

                                                    Anna Šimová, pôsobí tu

          dva roky, v roku 1962 učí Elena Bakaľarová do roku1965,

          na jej miesto nastúpi Mária Miklušová.

          V šk. r. 1967/68     riaditeľ  Juraj Hrabek

                                       učiteľka Anna Hrabeková

                                                      Mária Miklušová

          V tomto školskom roku sa 3.novembra 1968 nasťahovali do novej dnešnej školy. V nasledujúcom roku pre vysoký počet detí je zriadená štvortriedna škola. Od septembra začali vyučovať dve nové učiteľky Františka Hudáková, Lukáčová- Maňková

          V roku 1970/71 odchádzajú učiteľky Hudáková a Lukáčová- Maňková.

          Vráti sa Miklušová z MD a nový učiteľ Ján Malík.

          V šk.r. 1977/78 dochádza k zmene,5 . ročník sa pridružuje k II. stupňu.

          V roku1974-1978 učila Anna Majerníková.

          Od roku 1978/79  je už len trojtriedna škola.

          Ján Malík je preradený do Želmanoviec.

           

          V roku 1989 8.júna zomrel riaditeľ Juraj Hrabek.


          V šk.r. 1989/90 riaditeľka -    Anna Hrabeková

                                     učiteľka      Františka Pastirčáková

           V šk.r. je zriadený ŠKD        Emília  Koščová

           V šk.r. 1996/1997 odchádza na dôchodok Anna Hrabeková.


           Je vyhlásené výberové konanie na riad. školy. Riaditeľkou  sa stáva  Mgr. Mária Lukáčová, učiteľka zo ZŠ Kračúnovce.
           Na ZŠ Kračúnovce učila 22 rokov.

           V šk.r. 1997/98  riaditeľka - Mgr. Mária Lukáčová (Švačová)                        

           

                                       učiteľka   -    Mgr. F. Pastirčáková
                                        ŠKD        -    Emília Koščová 


          V šk. r.1998/99  škola je štvortriedna.


          Nové učiteľky - Mgr. Anna Cyprichová

                                     Mgr. Iveta Ligenzová r. 2002 odchádza na jej  miesto príde Mgr. Miriam Kočišová

                                

          V šk.r .2003/04 od 1. júla  dvojtriedna škola.


                  riaditeľka           Mgr. Františka Pastirčáková

                  učiteľka              Mgr. Mária Lukáčová

                vychovávateľka   ŠKD  Emília Koščová

           


          V šk.r. 2008/2009 od 1.júla riaditeľka


                                               Mgr. Mária Lukáčová


                  učiteľka               Mgr. Iveta Ligenzová


           vychovávateľka ŠKD Bc. Mária Vereščáková 

           

           

           

           

           

           

           

           

           


           

           


           

           

           

           

           





















          1989 - Bella terra et mari civilia externaque toto in orbe terrarum saepe gessi, victorque omnibus veniam petentibus civibus peperci. Externas gentes, quibus tuto ignosci potuit, conservare quam excidere malui. Millia civium Romanorum sub sacramento meo fuerunt circiter quingenta. Ex quibus deduxi in colonias aut remisi in municipia sua stipendis emeritis millia aliquanto plura quam trecenta, et iis omnibus agros adsignavi aut pecuniam pro praemiis militiae dedi. Naves cepi sescentas praeter eas, si quae minores quam triremes fuerunt.

           

          1982 - Bis ovans triumphavi, tris egi curulis triumphos et appellatus sum viciens et semel imperator. Cum autem pluris triumphos mihi senatus decrevisset, iis supersedi. Laurum de fascibus deposui in Capitolio, votis quae quoque bello nuncupaveram solutis. Ob res a me aut per legatos meos auspicis meis terra marique prospere gestas quinquagiens et quinquiens decrevit senatus supplicandum esse dis immortalibus. Dies autem, per quos ex senatus consulto supplicatum est, fuere DCCCLXXXX. In triumphis meis ducti sunt ante currum meum reges aut regum liberi novem. Consul fueram terdeciens, cum scribebam haec, et agebam septimum et tricensimum tribuniciae potestatis.

           

          1932 - Dictaturam et apsenti et praesenti mihi delatam et a populo et a senatu, M. Marcello et L. Arruntio consulibus non recepi. Non recusavi in summa frumenti penuria curationem annonae, quam ita administravi, ut intra paucos dies metu et periclo praesenti populum universam liberarem impensa et cura mea. Consulatum quoque tum annuum et perpetuum mihi delatum non recepi.

           

          1888 - Consulibus M. Vinicio et Q. Lucretio et postea P. Lentulo et Cn. Lentulo et tertium Paullo Fabio Maximo et Q. Tuberone senatu populoque Romano consentientibus ut curator legum et morum summa potestate solus crearer, nullum magistratum contra morem maiorum delatum recepi Quae tum per me geri senatus voluit, per tribuniciam potestatem perfeci, cuius potestatis conlegam et ipse ultro quinquiens a senatu depoposci et accepi

           

          1320 - Triumvirum rei publicae constituendae fui per continuos annos decem. Princeps senatus fui usque ad eum diem quo scripseram haec per annos quadraginta. Pontifex maximus, augur, XV virum sacris faciundis, VII virum epulonum, frater arvalis, sodalis Titius, fetialis fui.